Detský čin roka

Detský čin roka

 

1. Pomoc ľuďom

 

           V zime, keď napadlo veľa snehu, som sa prechádzala po dedine. Zazrela som tetu, ktorá sa trápila s odhadzovaním snehu pred kaplnkou. Dlho som nepremýšľala. Bežala som domov pre lopatu a šla som jej pomôcť. Pred kaplnkou bolo snehu veľmi veľa. Podelili sme si prácu. Ja som odhadzovala sneh lopatou a teta zametala. Bola z toho riadne veľká kopa. Teta bola rada, že som jej pomohla. Obdarila ma malou čokoládkou, ktorú sme si spoločne zjedli. Obidve sme sa poriadne unavili, ale boli sme spokojné, že sme urobili dobrý skutok.

                                                                                                               Ivana Kleinová, VI.B

 

 

2. Pomoc prírode

 

        Bývam na dedine, ktorá je obklopená krásnou prírodou. Aj z nášho domu je len pár metrov na kopec. Spolu s mojou kamarátkou chodím veľmi rada na vychádzky do prírody. Pri jednej z našich prechádzok po prírode sme videli niečo hrozné. Neďaleko chodníka bolo urobené smetisko. Ľudia tam nosili naozaj všeličo. Rozhodli sme sa, že to všetko upraceme. Na druhý deň sme sa tam znova vrátili s tabuľkou, na ktorej bolo napísané: „Chráňme prírodu, neznečisťujme ju.“

Po týždni sme sa vybrali opäť do prírody. Boli sme prekvapené. Pri chodníku bolo čisto, tráva sa rozzelenela, ba objavili sa aj prvé kvietky. S dobrým pocitom sme sa vrátili domov.

                                                                                                            Kristína Giertlová, VI.B

 

 

         

                                               Mačiatko

 

                     Dávno sa neobjavilo pred našou bytovkou nič podobné, až raz.... niečo zamraučalo. Ja mám tenké uši.  Vybehol som pred bytovku a čo som tu našiel. Malé čierne mačiatko.  Hneď sme si padli do oka. Začali sme spolu šantiť a za chvíľu sme jeden bez druhého nemohli byť. Mal som nového kamaráta. Či kamarátku? Zatiaľ sme ho neidentifikovali, akého pohlavia je, takže ho voláme Muro. Možno to bude Murka.  Mačiatko sa rýchlo adaptovalo v novom prostredí. Bolo však veľmi všetečné, všade pchalo ňufáčik, a to sa mu stalo skoro osudným. Pozrelo do odhalenej odpadovej  rúry, skúmalo, čo je v nej. Pchalo hlávku stále hlbšie a hlbšie do diery, až sa ocitlo v tme. Začalo mraučať. Podarilo sa mu však vyjsť. Potom zase tam vliezlo, a tak sa to opakovalo niekoľko krát. Ja som mu už ďalej nevenoval pozornosť. Hral som sa s kamarátmi futbal a na mačiatko som zabudol.

Až na druhý deň, keď som išiel do školy, som počul mraučanie pri bytovke. Raz z jednej strany, raz z druhej. Pozerám, mačiatka nikde. Kde sa len mohlo schovať? Hrá sa na skrývačku? Poobede, keď som išiel zo školy, zase som počul mraučanie. Ani teraz som tomu nevenoval pozornosť. Myslel som, že mačiatko je schované niekde v kríkoch. Večer som povedal mame: „Mama, počul som mraučať Mura.“ „ Aj ja som ho počula, ale nikde som ho nevidela“, povedala mama.“ S mamou sme sa začali rozprávať o mačiatku. Zistili sme, že tie žalostné zvuky môžu vychádzať len z odpadovej šachty, pretože mraučanie sme počuli vždy z inej strany. Mačiatko prechádzalo odpadovými rúrami a vždy sa ocitlo pod inou šachtou. Hľadalo cestu von. Bolo zmätené. Nemal mu kto pomôcť. Nikto ho nevidel. Ľudia, prechádzajúci okolo ho možno aj počuli. Nevenovali mu však pozornosť. Netušili, že mačiatko  potrebuje pomoc. Rozmýšľal som s mamou, čo máme robiť, a nakoniec sme sa rozhodli konať.  Bola už hustá tma. Vedeli sme, že mačiatko sa trápi a ďalšiu noc už bez pomoci nevydrží. Našťastie  bolo v šachte pod pouličnou lampou. Začali sme so záchrannou akciou.  Zobrali sme z garáže krompáč, lampáš a šli sme. Mačiatko sa nám už z diaľky ozývalo, a tak sme ho vedeli hneď identifikovať.  Celá akcia trvala len niekoľko minút a mačiatko bolo opäť v mojom náručí. Poklop sme zdvihli a zase starostlivo zavreli. Mačiatko  bolo hladné, vystresované . Túlilo sa ku mne stále viac a viac. Nasledujúce dni všade behalo za mnou. Keď som rúbal drevo, zobral  som vonku repráky na hudbu. Mačiatko si sadlo medzi ne a počúvalo. Vôbec mu nevadilo, akú divokú hudbu počúvam. Chcelo byť pri mne, asi sa cítilo pri mne v bezpečí. Všetko je už minulosťou, pretože mačiatko sa vybralo do sveta a viac sa nevrátilo. Ja mám ale dobrý pocit, že sme mu s mamou zachránili život.

                                                                                                                 Tomáš Giertl, IX.B